Zásadná a veľmi dôležitá téma, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje vzťah predávajúceho/kupujúceho alebo objednávateľa/zhotoviteľa. Tu je zásadné si jasne stanoviť, čo je reklamačná vada a čo nie, čo ďalej, ak zistím vadu a myslím si, že podlieha reklamačnému konaniu, kto je vinník?, opraviť vadu-neopraviť?, zaplatiť náklady spojené s opravou alebo ich vymáhať?, ako ich vymáhať?, od koho ich vymáhať?, oplatí sa vôbec vymáhať vynaložené náklady?, a mnoho ďalších otázok a podotázok sa vynára pri tejto neobľúbenej téme, pretože ak sa objaví reklamačná vada, nie je z nej nadšený ani kupujúci /ani predávajúci, ani objednávateľ/ani zhotoviteľ, pretože úplne vždy to aspoň jedného na každej strane stojí peniaze. Malá časť tejto témy bola a je načrtnutá v samostatnom okne „Diagnostika porúch, návrh riešení na ich odstránenie“.
Pre klienta-laika je veľmi ťažké odhadnúť, či sa naozaj jedná o reklamačnú vadu, a ak áno, čo ďalej? Správne sa zorientovať v danej problematike je často náročné aj pre stavebného odborníka, pretože čo pohľad - to môže byť rozdielny názor. Ako som už spomenul, nie všetko je „vada“ a nie všetko je „reklamačná vada“, aj keď často zo strany kupujúceho/objednávateľa je všetko „reklamačná vada“.
Všeobecne za vadu sa považuje stav, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje funkčnosť veci alebo zásadne ovplyvňuje jej estetické kritéria, znemožňujú danú vec užívať na účel, na ktorý je určená, pri jej užívaní ohrozuje zdravie a bezpečnosť užívateľa a pod.
Naopak za vadu sa nepovažuje to, ak vec javí známky bežného opotrebenia, ak nie je vec používaná v súlade s odporúčaniami výrobcov, pri extrémne nadmernom užívaní veci, pri násilnom poškodení, pri zanedbaní bežnej údržby, ak daná vada vznikla pôsobením prirodzených vlastností materiálu, z ktorej je vec vyrobená a pod.
Na základe uvedeného je dôležité zistiť, kam zistenú vadu zaradiť a ako ju definovať. Ako príklad môžem spomenúť praskliny „na stene“(nepodstaná mikroprasklina – podstatná statická prasklina) vznikajúce z dôvodu rozdielnych objemových zmien použitých materiálov, z rovnakého dôvodu napr. sádrokartón zavesený na hliníkovom rošte kotvený do dreveného krovu( 3 materiály s rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami, kde môže vzniknúť nepodstatná ojedinelá mikroprasklina, alebo trhliny po celej ploche sádrokartónu, čo už podstatné je. Takisto treba napríklad rozlišovať ak na chodníku zo zámkovej dlažby po prívalovom daždi príde k „vymytiu“ podkladovej štrkovej vrstvy alebo podložia a sadnú 2 ks dlažby o 3 mm(príklad z vlastnej praxe) – tu sa nejedná o vadu z dôvodu pôsobenia extrémnych vplyvov počasia, alebo napr. bezdôvodne príde k sadnutiu tej istej zámkovej dlažby o 30 cm, z dôvodu napr. zle zhutneného podložia alebo zle navrhnutých štrkových podkladových vrstiev – tu sa jedná o systémovú vadu. Takto by sme mohli pokračovať ďalej – jeden materiál, rôzne situácie, rôzny rozsah poškodenia – rozdielny pohľad, rôzne závery pri posúdení celkového kontextu.
Takéto odborné posúdenie veci je pre klienta - laika, bez poznania hlbších odborných vedomostí a praxe veľmi náročné. Preto je rozumné toto prenechať odborníkovi, ktorý by mal vedieť posúdiť či sa vôbec jedná o vadu alebo nie, či sa jedná o reklamačnú vadu a do akého termínu ju možno reklamovať, určiť zdroj, vinníka, navrhnúť riešenie na jej odstránenie, vyčísliť náklady, v kontexte posúdenia Zmlúv a znalosti o technických požiadavkách kladených na výstavbu stanoviť reálnosť vymožiteľnosti týchto nákladov od vinníka – všetky tieto závery môžu klientovi pomôcť pri uplatnení si reklamácie voči predávajúcemu/zhotoviteľovi a v konečnom dôsledku tým ušetriť nemalé finančné prostriedky.