Blog autora

Život na dlh alebo spanilá jazda z kopca – 2.časť
V nedeľu, 01 novembra 2015 o 15:05:20
- pokračovanie BLOGU „ Život na dlh alebo spanilá jazda z kopca – 1.časť “ ,
Padla prvá veľká banka Bear Sterns, ďalšou bol Lehman Brothers. Začalo prihárať. Miesto toho, aby štát nerobil nič a nechal všetky choré banky padnúť a nechal tak prirodzene trh vyčistiť, rozhodol sa, že „zabráni“ pravdepodobnému kolapsu ekonomiky(aspoň si to mysleli) a začali padajúce „choré“ banky zachraňovať. Štát a ministerstvo financií začal do bánk nalievať obrovské peniaze, aj do bánk, ktoré pomoc nechceli a tvrdili, že sú „zdravé“.
Štát do hrnca s kypiacou vodou hodil kocku ľadu, aby ju schladil, a potom ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu. Celkovo tieto kocky ľadu stáli 700 miliárd USD(700.000.000.000,- USD). Toľko stál záchranný balík s názvom TARP.
Slávna banka JP Morgan Chase bola „zachránená“ a odkúpená za 2,-USD za akciu(zhruba rok predtým mala hodnotu 172 USD za akciu). Ďalšou „zachraňovanou“ bankou v poradí boli banky Freddie Mac a Fannie Mae, ručiace za problémové hypotéky v hodnote 12 biliónov USD, t.j.12.000.000.000.000,- USD. Nasledovala záchrana banky Merrill Lynch, ktorú „dobrovoľne“ odkúpila Bank of America. Z piatich najväčších bánk v USA ostali len dve.
A na scéne sa objavil ďalší exot žiadajúci o „záchranu“ – tentoraz nie banka , ale poisťovňa AIG, ktorá poisťovala problémové hypotéky.
Napriek týmto „ozdravným“ opatreniam sa ekonomika zotavovala len pozvoľna. Ďalší zo stimulov na oživenie ekonomiky zo strany štátu, resp. FED-u(americkej centrálnej banky) bolo tzv.kvantitatívne uvoľňovanie (tlačenie peňazí) – odkupovanie cenných papierov, hlavne vládnych dlhopisov , čím dodávali likviditu na trhy za ďalšie stovky miliárd USD. To už bolo nateraz v USA ukončené, v Európe sa to isté deje momentálne teraz. Takáto expanzívna politika má však jeden háčik – a to, že neúmernou rýchlosťou narastá dlh štátu. Ten je v USA momentálne 14,3 bilióna USD, t.j. 14.300.000.000.000,- USD.
Efekt takéhoto enormného pumpovania peňazí do ekonomiky sa ukázal ako mizivý, pretože :
a. hlavný cieľ – naštartovanie ekonomiky sa nepodarilo - je minimálne, niekto by povedal nulové
b. podstata problému – nenažrané banky nepadli, ale boli „zachránené“ a môžu pokračovať v politike, akú robili doteraz
c. hypotekárna kríza prešla pozvoľna do krízy dlhovej(nie že by tu predtým nebola, len je omnoho, omnoho väčšia ako kedykoľvek predtým)
Na zníženie neúmerných štátnych dlhov budú do budúcna potrebné opatrenia. Áno, tzv. úsporné opatrenia. Za tie sa považujú zníženie vládnych výdavkov alebo zvyšovanie daní. Keďže žiadna vláda si nenechá a nebude „odtŕhať od huby“, lebo najlepšie sa žije z cudzích peňazí(peňazí daňových poplatníkov), ostáva len to druhé, zvyšovanie jestvujúcich daní a zavedenie nových a nových daní.
Európa aj Amerika má obrovský problém s narastajúcimi dlhmi, ktoré prestávajú byť schopné splácať. Pripomínam fakt, že Slovensko, čo sa týka rýchlosti zadlžovania, je na peknom 4.mieste na svete – za Japonskom, Gréckom a Maďarskom. Čo sa týka štátnych dlhov v Európe, Grécko už nie je schopné ich splácať, de facto už skrachovalo, aj keď „papierovo“ zatiaľ nie, európsky úradníci do neho lejú miliardy eur na „záchranu“, čiže na to, aby starú pôžičku splatili novšou pôžičkou(dá sa to donekonečna?). Na rade sú ďalší kandidáti – Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Chorvátsko, Slovinsko...Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov v týchto krajinách je na hranici 50% (tí, ktorí by mali tieto dlhy v budúcnosti splácať, z čoho ich budú splácať, keď nepracujú?). Je tu ekonomika na pokraji kolapsu, banky, ktoré majú obrovské peniaze v dlhopisoch týchto krajín, pri ich bankrote(defaulte) budú musieť odpísať z bilancií obrovské sumy a to neustoja.
A keďže štát aj ľudia sú nepoučiteľní, pravdepodobný budúci scenár bude, že ECB(európska centrálna banka) bude tieto banky „zachraňovať“, nenechá ich padnúť, tak ako v Amerike, s výsledkom takým istým ako v Amerike.
Ďalší zo stimulov, ktorý mal v Amerike minimálny efekt – kvantitatívne uvoľňovanie(tlačenie peňazí) a ich pumpovanie do ekonomiky, v Európe práve prebieha. Mesačný objem 60 miliárd eur/mesiac. Dokedy? To nevie nikto("zatiaľ" oficiálne do septembra 2016), ECB povedala, že „dokedy bude treba“, odkiaľ tie miliardy zoberú? Natlačia . Bez ďalších následkov na ekonomiku? Čo na tom , že obrovský dlh bude ešte väčší, že toto pumpovanie bude mať za následok infláciu(zvýšenie cien tovarov, človek si za rovnaké peniaze kúpi menej).
A kde vlastne tie „natlačené peniaze“ idú ? ECB za ne nakupuje štátne dlhopisy. A keďže ich nemôžu nakupovať od štátov priamo, nakupujú ich cez komerčné banky. Samozrejme za províziu, pri uvedených objemoch sa jedná o pariadne tučné provízie. A keďže je objem peňazí na výkup dlhopisov obrovský, dlhopisy sa míňajú, nestíhajú sa vydávať. A preto sa komerčné banky už moc nezamýšľajú, či nakupujú „zdravé“ alebo „choré“(dlhopisy uvedených rizikových krajín) dlhopisy. Nakupujú a berú všetko čo im príde pod ruku, lebo majú istého kupca – ECB. Lebo provízia, lebo zisk.
Záchrana amerických bánk stála 700 miliárd USD, niekto vypočítal, že na záchranu Eurozóny bude treba 1.000 miliárd USD, t.j. 1 bilión, v číselnom vyjadrení 1.000.000.000.000,- USD. Nie sme tak ďaleko od kurzu USD/EUR=1/1, takže tá istá suma aj v eurách.
Keď si zoberieme analógiu s vodou v hrnci, ECB momentálne svojimi opatreniami pridáva plameň na šporáku(prehrieva ekonomiku) a zvyšuje už tak vysokú teplotu vody, pokrievka hrnca nadskakuje stále viac a viac, následkom bude, že voda v hrnci vykypí. Otázka je len kedy.
Ale vždy existuje aj alternatíva, v tomto prípade ubrať plyn na šporáku a nechať vodu v hrnci pozvoľna a prirodzene vychladnúť. T.j. radšej nerobiť nič, „nič nezachraňovať“, choré nechať odpadnúť a zhniť , dať šancu vzniknúť niečomu novšiemu a prirodzene zdravšiemu, pretože trhu sa nedá nič prikázať, trh si poradí sám a so všetkým sa vysporiada po svojom.
Je tu teda ešte vždy možnosť zastaviť túto divokú spanilú jazdu z kopca , alebo ubratím z plynového pedálu minimálne spomaliť jej rýchlosť.
- koniec BLOGU -