Život na dlh alebo spanilá jazda z kopca – 1.časť

V nedeľu, 01 novembra 2015 o 15:02:55

V predchádzajúcom BLOGU – „ Vlastníctvo na dlh  vs.  vyskakuj len do takej výšky, na akú máš – 1.časť “  a „ Vlastníctvo na dlh  vs.  vyskakuj len do takej výšky, na akú máš – 2.časť “

som sa zaoberal problematikou hypoúverov, vlastníctva na dlh a rizík s nimi spojených.

 

A keďže všetko so všetkým súvisí, tak aj tu platí rovnica, že stavebníctvo = bývanie = hypoúvery = úrokové sadzby = komerčné banky = centrálne banky = stav ekonomiky = globálna ekonomika. Niekto si možno myslí, že téma hypoúverov a úrokových sadzieb patrí do blogu venovanému ekonomike, je to pravda len sčasti, pretože stačí si znovu prečítať predchádzajúcu uvedenú rovnicu a jej súvislosti.

 

Posolstvom predošlého spomínaného blogu  bol v tom, že dnes si ľudia síce berú hypoúvery za historicky najnižšie úrokové sadzby, ale je isté, že také nezostanú natrvalo a to znamená jediné – príde k ich zvýšeniu, otázkou je len „kedy a o koľko“. Je len na každom, aby sa zamyslel, čo také zvýšenie úrokových sadzieb môže pre každého znamenať a uvedomiť si jeho prípadné možné dôsledky. Už sme tu mali obdobie nízkych úrokových sadzieb po roku 2001 a prišlo k ich zvýšeniu. Ako to dopadlo a čo vyplávalo na povrch v roku 2008 si možno väčšina pamätá, ale pre mnohých je 8 rokov dlhá doba, a ľudia rýchlo zabúdajú, pretože svet sa neprestal krútiť a život ide ďalej. Preto možno nemusí byť od veci si niektoré veci a fakty pripomenúť, pretože priamo alebo nepriamo ovplyvnili každého z nás.

Že rok 2008 je už zabudnutý a je minulosťou ? Pre niekoho áno, pre iného nie. Okrem iného som v uvedenom blogu napísal , že :

„ Podstata vzniku problému, ktorá vykypela na povrch v roku 2008 na celom svete nebola odstránená, do hrnca s vodou, ktorý začal kypieť sa narýchlo hodilo pár kociek ľadu, voda v hrnci sa na čas ochladila, ale voda v hrnci už znovu bublá a pokrievka sa začína nadvihovať a nadskakovať. Sú tri možnosti čo s vodou v hrnci :

1. nechať vodu v hrnci tak a čakať kým vykypí

2. pridať plameň na šporáku a ešte viac urýchliť varenie, alebo

3. ubrať plyn a nechať vodu ochladiť a zabrániť tak vykypeniu.

 

 S malým, ale podstatným rozdielom, že voda v hrnci predstavuje dlh.

 

A o čomže to celé bolo? O kríze, ktorá vznikla ako hypotekárna , o najsilnejšej vlne krízy od doby Veľkej hospodárskej krízy v r.1929 -a to už stojí za pripomenutie. A akože to celé vzniklo a kedy to prepuklo ? Začalo to v roku 2001 po prasknutí internetovej bubliny dot-com v USA a rozhodnutím Alana Greenspana, vtedajšieho šéfa Fed-u(americká centrálna banka) o začatí "tlačenia" peňazí(kvantitatívneho uvoľňovania) na reštart ekonomiky a pokračovalo 11.septembra r.2001 po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum(dvojičky).

Ľudia zostali v absolútnom šoku a nevedeli, či sa útoky neznásobia, obrazne povedané, či nenastane koniec sveta. Ľudí zachvátila panika, šok, strach, neistota, takýto útok bol nemysliteľný (a predsa sa stal, už veríte na „Čierne labute“ -t.j. na nečakané a nepredvídateľné udalosti s ničivým dopadom?). Prirodzenou reakciou ľudí v šoku a strachu bolo, že sa totálne zasekla ekonomika – ľudia prestali nakupovať  spotrebný tovar, autá, nehnuteľnosti, firmy prestali produkovať, lebo nemal kto kupovať, finančné trhy kolabovali, nikto nevedel čo bude ďalej.

Keď sa ekonomika zasekne ako v tomto prípade, jednou z možností na jej rozbeh je zníženie úrokových sadzieb na minimum(nie je tomu náhodou tak aj dnes?). Myšlienkou je , aby si ľudia a firmy začali viac požičiavať a začali viac míňať(na spotrebu, nehnuteľnosti, autá...), na reštart ekonomiky.

Chvíľu na to prišiel prezident USA G.W.Bush ml. s prejavom, v ktorom hovoril o „nespochybniteľnom a oprávnenom nároku“  každého občana USA mať možnosť vlastniť nehnuteľnosť. Na základe tejto myšlienky začali komerčné banky presviedčať takmer každého občana USA, že „má na to“, aby si kúpil nehnuteľnosť(aj keď občan dovtedy sám o tom nevedel, že na to má) a začali bezhlavo poskytovať hypoúvery (za minimálne úrokové sadzby) takmer každému.

Bilancie bánk narastali, banky si mädlili ruky, koľko zarobia na poskytnutých hypoúveroch, ceny nehnuteľností prudko rástli z dôvodu silného dopytu, ekonomika rástla, ale rástla tempom nezdravým, začala sa „prehrievať“. Hypoúvery, ktoré banky varili v hrnci, začali bublať.

 

Cieľ nízkych sadzieb bol dosiahnutý, ekonomika sa oživila, bola na dobrej ceste. Aký  je ďalší krok , keď ekonomika „šlape“? Áno, je treba zvýšiť úrokové sadzby(že by to mohli časom urobiť aj v Európe?, určite mohli). To sa aj stalo a zvýšili sa sadzby a tým pádom aj splátky hypoúverov pre ľudí. A ľudia, ktorých banky presvedčili, že „na to majú“, zrazu zistili, že na to v skutočnosti „nemajú“(aký  počet takých bude časom aj u nás?). A tak prestali splácať.

 

Prestala splácať taká masa ľudí, že banky, ktoré im ich poskytli , začali mať problémy. A začali mať problémy aj banky, ktoré im ich neposkytli. Ako to? Tak, že banky, ktoré mali problémové úvery(tzv.toxické, sub-prime hypotéky), rozmýšľali, čo s nimi a ako sa ich zbaviť. A tak začali „fixlovať“, nesplácané alebo nekryté hypotéky začali „baliť“ do balíkov so zlatou stužkou, do tzv. finančných derivátov spolu s inými aktívami, a začali ich predávať, kade tade. A ostatné banky(dovtedy možno ako tak zdravé), spolu s rôznymi fondami(napr.penzijnými) a inými inštitúciami  ich s vidinou zisku ochotne kupovali. A prečo ich kupovali, keď boli toxické? Pretože to nevedeli, a možno aj vedeli, ale boli nenažrané a s vidinou zisku nemali čas na to, aby si dali tú námahu a zistili, čo za odpad nakupujú a naviac jeden balík obsahoval ďalších sto menších balíčkov, a každý ďalší balíček obsahoval ďalších sto mini-balíčkov a tak ďalej, takže nebola chuť ani čas ich všetky postupne rozbaľovať.

Ďalším z dôvodov, prečo ich nerozbaľovali bolo, že balíky mali najvyšší rating, čiže ohodnotenie, jednou z troch najväčších ratingových agentúr – Moody´s, v ktorej má značné slovo Warren Buffet(áno, ten Buffet, jeden z najväčších a najváženejších finančníkov na svete), a kto by takému človeku neveril ? No a keď sa do hrnca už nezmestili ďalšie toxické balíky, hrniec s nimi začal kypieť a pomaly sa rozlievať a postupne viac a viac.

 

- pokračovanie nájdete v BLOGU „ Život na dlh alebo spanilá jazda z kopca – 2.časť “ ,