Vlastníctvo na dlh vs. vyskakuj len do takej výšky, na akú máš – 2.časť

V nedeľu, 01 novembra 2015 o 14:54:58

-  pokračovanie BLOGU „Vlastníctvo na dlh  vs.  vyskakuj len do takej výšky, na akú máš – 1.časť “ .

 

Ale vráťme sa k hypoúverom. Keď si chcem niečo kúpiť, chcem samozrejme vedieť, koľko daná vec stojí. Keď si zoberiem hypoúver na nehnuteľnosť, viem, koľko ma nehnuteľnosť bude v konečnom dôsledku stáť?(nemyslím tým kúpnu cenu, tú presne poznám).  Toto bohužiaľ nevie ani banka, ani klient banky, nakoľko je tu veľmi veľa premenných.

Dnes pri historicky najnižších úrokových sadzbách sa banky predbiehajú v presvedčovaní ľudí, že práve teraz je ten  najvhodnejší čas na hypoúver, že lacnejšie už nebudú, skôr naopak, ponúkajú rôzne super akcie, len nech ľudia berú(rozumej hypotéku, nemyslím na háčik) a kto si vlastne nezoberie hypoúver, tak nie je asi normálny.

 

Banka Vám dnes požičia za +-2%-ný úrok. To číslo fakt vyzerá  tak dobre, že človek by povedal, že to sá nedá odmietnuť. Ale keďže veci v realite sú vždy iné, ako sa prezentujú, nie je tomu inak ani tu. Ak do nášho výpočtu zahrnieme  onen 2%-ný úrok ako fixnú sadzbu, čo je úplný nezmysel, pretože fixácia úroku je dnes max. 1-5 rokov, ale dobre z niečoho treba vychádzať, tak zistíme že za tento 2%-ný „super výhodný úrok“, banke za nehnuteľnosť zaplatíme 1,5-2 násobok požičanej sumy. Rozumej tak, že od banky si požičiame 100.000,- eur a po splatení hypoúveru banke zaplatíme 150.-200.000,- eur.

To už tak super marketingovo nevyzerá. Ale čo je pri tejto úvahe podstatné, je to, že je tu jedno obrovské „ale“. A tým je výška onoho úroku po skončení fixácie. Ako som už spomínal, dnes pri historicky nízkych úrokových sadzbách si komerčné banky(od ktorých si berieme hypoúvery) požičiavajú od centrálnej banky peniaze na poskytnutie týchto hypoúverov za úrok +-0%(nula) a komerčné banky ich ďalej poskytujú svojim klientom(žiadateľom) za „veľkorysý“ úrok +-2%.

Potiaľto to neznie až tak hrozne. Ale keďže takéto nízke úrokové sadzby nebudú a ani nemôžu trvať večne, príde čas, kedy sa tieto sadzby zdvihnú. Iná možnosť ani nie je, pretože dole so sadzbami už nie je kam ísť(iba že by platili banky úrok ľuďom, ktorí si zoberú u nich hypoúver, ale také sa určite nestane). Tieto úrokové sadzby sa začali postupne znižovať od krízy 2008 až takmer na nulu, aby sa naštartovala ekonomika. Ale keďže k tomuto reštartu dodnes nedošlo a efekt tohoto znižovania sa ukázal ako absolútne nedostatočný(spolu s inými opatreniami ako kvantitatívne uvoľňovanie a inými stimulmi), je čas niečo s tým urobiť – a to je zvýšenie sadzieb.

 

V USA k tomuto príde každým mesiacom, aj keď sa to snažia mesiac čo mesiac odkladať, ale možno to bude ešte tento rok. Európa s malým oneskorením urobí to isté. Sadzby sa nebudú samozrejme zdvíhať drasticky, ale len pozvoľne, ale nikde nie je napísané, že za 5 rokov nebudú sadzby 4% a viac. Čo to pre človeka, ktorý si zobral dnes hypotéku napr. 100.000,- eur znamená? To, že za onych 5 rokov nebude mať splátku úveru dnešných 400,- eur ale 800,- eur a za ďalších možno 5 rokov 1.200,- eur alebo viac. A tým sa posúvame k výpočtu a zisteniu, že banke zaplatíme na hypotéke 2,3,4 alebo viac ? násobok požičanej sumy, t.j.požičiame si 100.000,- a vrátime napr. 400.000,-eur a možno ešte viac. To nevie nikto a v tom tkvie to riziko, ktoré si niekto uvedomuje viac, niekto menej, niekto skoro vôbec lebo rozmýšľa len na rok dopredu a potom sa „uvidí“.

To „uvidí sa“ môže skončiť ešte väčšími dlhmi  alebo exekúciou. Že to takto nemôže byť? Že úrokové sadzby  4% a viac nemôžu byť? Buďte si istí, že môžu, ešte nie tak dávno – pred pár rokmi reálne boli. Že to „štát“ nedopustí, lebo by ľudia prišli o nehnuteľnosti v exekúciách? Čo sa stalo v roku 2008? Nepripomína Vám to niečo ? Mne áno. Človek má veľmi krátku pamäť a veľmi rýchlo zabúda, a málokedy si vezme ponaučenie z minulosti.

 

Podstata vzniku problému, ktorá vykypela na povrch v roku 2008 na celom svete nebola odstránená, do hrnca s vodou, ktorý začal kypieť, sa narýchlo hodilo pár kociek ľadu, voda v hrnci sa na čas ochladila, ale voda v hrnci už znovu bublá a pokrievka sa začína nadvihovať a nadskakovať. Sú tri možnosti čo s vodou v hrnci :

 1. nechať vodu v hrnci tak a čakať kým vykypí

 2. pridať plameň na šporáku a urýchliť varenie  alebo

 3. ubrať plyn a nechať vodu ochladiť a zabrániť tak vykypeniu

 

 S jedným malým, ale podstatným rozdielom, a to, že voda v hrnci predstavuje dlh.

 

Čo ktorá možnosť predstavuje, a koho zaujíma a chcel by si osviežiť pamäť, čo sa v roku 2008 a pred ním či po ňom vlastne stalo, si môže  prečítať môj BLOG – „Život na dlh alebo spanilá jazda z kopca – 1. a 2. časť “

- odkaz tu : http://www.rodisporadenstvo.sk/blog/zivot-na-dlh-alebo-spanila-jazda-z-kopca-1-cast

- a odkaz tu :  http://www.rodisporadenstvo.sk/blog/zivot-na-dlh-alebo-spanila-jazda-z-kopca-2-cast

 

A čo tzv.“Čierna labuť“, nečakané udalosti, s ktorými nikto nepočíta, ale s nepravidelnosťou, sa objavujú stále – mám na mysli napr. zníženie príjmu, strata zamestnania, choroba, úraz, rodinné problémy a pod.?

A čo znehodnotenie nehnuteľnosti – myslím na „Čiernu labuť“, ktorú nemusíme hľadať tak ďaleko a  ktorá sa objavila v bytovom komplexe Centroom v Piešťanoch, kedy z dôvodu statických porúch(áno „známy“ statik Tomčáni) sa museli ľudia vysťahovať z vlastných bytov, čiže nebývajú, ale hypotéku musia splácať?

A viete, že sa už niektorá hypobanka nechala počuť, že keďže prišlo k znehodnoteniu „ich“ nehnuteľnosti , na ktorú poskytli hypoúver, je možnosť(áno, v hypozmluve je aj takáto možnosť), že budú od dlžníka(klienta), žiadať predčasné splatenie celého úveru ? Myslíte, že banku zaujíma, že ľudia sú zo situácie psychicky aj finančne na dne a splácajú naraz aj hypoúver aj náhradný podnájom(tí, čo nebývajú u svojich rodín)? Nie, banke sú ľudia ukradnutí.

Že „Čierna labuť“  sa zrejme môže objaviť raz za dlhý čas a preto s ňou nie je potrebné uvažovať? A čo keď nie, práve preto je to „Čierna labuť“, pretože sa objaví  v tej najnevhodnejšej chvíli, keď ju nikto nečaká, ale o to devastujúcejšie účinky má.

Tých premenných(rizík) pri hypoúveroch, je tuším stále viac a viac.

 

Je tu teda vôbec nejaká možnosť ako nebyť zadlžený a vlastniť nehnuteľnosť, existuje alternatíva ? Tak ako vo väčšine prípadov, áno, existuje. A tým je nehnuteľnosť  „ nevlastniť “,  ale “ bývať v podnájme“. Ale chce to zbaviť sa určitých predsudkov. Predsudkov typu, že vlastniť je vždy to správne a bývať v podnájme je vyhadzovanie peňazí hore komínom. Toť väčšinový názor strednej a staršej generácie, tej, ktorá je už zabezpečená rokmi v tom zmysle, že vlastní nehnuteľnosť. Lebo „platí super argument“, že splátka hypotéky je rovnaká ako splátka podnájmu. Skutočne je to tak? Čo tak si spomenúť na tie neznáme premenné ako je splátka hypoúveru za 5,10,15 a viac rokov? Že to je príliš ďaleko, že to dnes nikoho nezaujíma? Malo by.

A čo takto ako alternatíva k hypoúverom sa zamyslieť nad flexibilitou pri bývaní v podnájme  - flexibilita v tom zmysle, že mám pravidelný príjem(čo je podmienka aj pri hypoúvere) a bývam na mieste, ktoré si môžem dovoliť, t.j. to známe „vyskakujem len do takej výšky, na akú mám“, príjem mi dovolí bývať v prenajatom 2-izbovom byte, bývam v ňom, zvýšil sa mi príjem, bývam v 3-izbovom byte alebo príjem mi to dovolí - idem bývať do prenájmu do rodinného domu? Zmenšil sa mi príjem – idem do menšieho a lacnejšieho. Dostal som pracovnú ponuku v zahraničí alebo mi to príjem dovolí a chcem žiť v zahraničí pri mori ?, - zbalím sa a idem, nič ma tu neviaže, nič nefixuje(hlavne hypoúver).

Podľa mňa nie je pre mladých ľudí nič ideálnejšie ako bývať v podnájme s absolútnou flexibilitou a napr. ísť pracovať do zahraničia, mať možnosť slušnejšie si zarobiť ako na Slovensku a po x-rokoch sa vrátiť a nehnuteľnosť si kúpiť za hotové(poprípade s malým dofinancovaním úverom). Že som si v zahraničí nezarobil na kúpu bytu? Nevadí, idem do prenájmu.

 

Vlastniť nehnuteľnosť nie je dnes žiadna spoločenská ani iná výsada a za to, že „nevlastním“, ale „bývam v podnájme“ sa nikto hanbiť nemusí.

Pretože aj človek, ktorý „vlastní“ nehnuteľnosť na hypoúver, môže až po splatení úveru, t.j. po 25-30-tich rokoch naozaj zodpovedne prehlásiť, že „vlastním“. Dovtedy len „spoluvlastní s bankou“.  Všetko dovtedy je vlastne len bývanie v podnájme v nehnuteľnosti banky, naviac s pomyselným Damoklovým mečom nad hlavou.

 

- koniec BLOGU-